Lenka a jej inšpirujúci prístup k deťom – rozhovor

Lenka, teším sa, že si prijala pozvanie na rozhovor. Rada robím rozhovory s ľuďmi, ktorí ma inšpirujú. Na tebe najviac obdivujem ako sa venuješ deťom, ako im vymýšľaš program. Tvoj prístup k nim je neobvyklý a rada by som sa dozvedela niečo zo zákulisia tvojej rodiny.

Spomínaš si niekde na začiatku aké to bolo u Vás doma? Aké dôvody ťa viedli k rozhodnutiu prehodnotiť svoj prístup k deťom?

Mám to presne pred sebou aké to bolo u nás doma „na začiatku“. Kým bol syn sám tak nám to spoločne išlo veľmi dobre. Ešte aj moje tehotenstvo prežíval veľmi dobre. Lenže ako prišla na svet jeho sestra tak z pokojného chlapca sa stal malý krikľúň. Hľadala som odpovede všade možne ale stále to bolo náročnejšie a ja som nevedela čo s tým. Keď sa blížili Lujzine prvé narodeniny, stalo sa to pre mňa neúnosné.

Bola som neustále nahnevaná až vyhorená mama. Vnútorne som bola ako pred výbuchom. Nevedela som si pomôcť. Deti boli zmätené. Napriek tomu, že už nejaký čas som práve pracovala na zlepšení komunikácie s mužom, aj ako manželka som bola neznesiteľná. Ďakujem mu, že mal so mnou trpezlivosť. V auguste 2013 prišla obrovská kríza, moja osobná, ako ženy a mamy dvoch detí. Nevedela som kto vlastne som? Vtedy sa ku mne dostalo prvé video od Katky Královej autorky princípov Nevýchovy. Svitla mi nádej, že zmena je možná. Prihlásila som sa do Klubu Nevýchovy a krok po kroku začala pracovať na zmene.

Aká bola tvoja cesta za rodinným šťastím a ktoré rozhodnutia na nej považuješ za zlomové?

Priznám sa, že moja cesta za rodinným šťastím bola tŕnistá. Poznamenaná mojimi chorobami a neúnosnou únavou. Nedostatok, ktorý som pociťovala sa odrážal v mojom živote na každom kroku. Vôbec som sa nemala rada. Napriek tomu, že mi vlastne nič reálne nechýbalo, nedokázala som byť šťastná. Pracovať na sebe som začala už v roku 2011 kedy som nastúpila do výcviku Terapeutov Pevného objatia podľa Jiřiny Prekopovej.

Najdôležitejšie rozhodnutie bolo, že som nechcela byť už obeťou svojich myšlienok a domnienok. Začala som hovoriť môjmu mužovi o svojich pocitoch napriek tomu, že naša komunikácia na začiatku bola veľmi náročná keďže on to bral ako útok na seba. Boli sme spolu ôsmy rok a zrazu som prišla na to, že vôbec nevieme vykomunikovať naše rozdielne potreby. V tomto mi veľmi pomohla Škola lásky v rodine podľa Jiřiny Prekopovej.

Po skončení lektorského kurzu som si povedala, že čo to budem za lektorku keď princípy sama nepraktikujem. Najťažšie bolo pre mňa nenechať zapadnúť slnko nad naším hnevom . Rozumiem preto tomu prečo sa v dnešnej dobe rozchádzajú páry čo sú spolu krátko. Nenaučili sme sa komunikovať ako dospelí a stále sa v nás ozývajú ublížené deti. No a to bolo druhé najdôležitejšie rozhodnutie. Byť už veľká. Nevracať sa späť a Žiť tu a teraz.

image1

Prezradíš mi tie najpodstatnejšie poznatky, na ktoré si prišla a ktoré zmenili váš spoločný vzťah?

Vyvíjala som veľké úsilie aby to všetko u nás fungovalo a často som na veci neuveriteľne tlačila. Pre mňa osobne to bolo priam likvidačné. Uhnala som si tak ochorenie štítnej žľazy. Uvedomila som si, že to čo prežívam má oveľa väčšie posolstvo ako som si myslela. Súvisí to s mojím takým tým ľudským bytím. Nehnať nikam seba, muža ani deti. Dokázať vnímať seba a potom ich.

Keď to dokážem Ja, tak oni vnímajú mňa a rešpektujú moje potreby. Potom netreba slov, netreba hraníc, netreba kontrolu. Stačí len BYŤ a všetko plynie. Ako náhle cítim tlak alebo ho začnem vytvárať, tak sa to hneď odrazí na fungovaní celej našej rodiny. Myslím si, že zmena začala vtedy keď som začala meniť vzťah ku samej sebe.

Ako vyzerá Tvoj bežný deň?

Podľa toho čo je bežný deň? Ale v podstate kým deti boli doma tak sme si program robili skutočne podľa toho ako sa kto cítil. Aby sme sa vedeli zladiť a aby sa plnili aj moje potreby tak keď som potrebovala oznámila som deťom Projekt dňa a sústredili sme sily na jeho „splnenie“. Lenže mali sme radi také neriadené dni a veľa vecí sme robili skutočne spontánne. Takže doobedia sme trávili radi doma a vyrážali sme až poobede.

Doobeda si každý akoby pracoval na svojom. Ja okolo domácnosti a deti si vytvárali aktivity sami. Často som nechápala čo dokážu vymyslieť. Keď sme sa už vypravili von tak vlastne až do večera. Potom príchod domov večera, pohrať sa ešte s hračkami a spať. Deti ráno radi dlho spali takže ich večerné odchody do postele trošku trvali. Teraz od septembra sa to však všetko celkom zmenilo a priznám sa, že to všetko ešte ladíme. Ale sme na dobrej ceste.

image3

Ako plánuješ program pre deti, aké sú Tvoje tipy a triky aby výlet dopadol na výbornú?

Pred tým ako ku nám prišli deti som bola veľmi aktívny človek. Ich príchodom som sa zrazu zasekla a veľa vecí som prestala robiť. Vlastne všetky. Jednou z veľkých zmien bolo keď som si uvedomila čo potrebujem k môjmu vlastnému šťastiu. Robiť veci, ktoré milujem. Jednou z nich je cestovanie, výletovanie a stretávanie sa s ľuďmi.

Začala som plánovať program pre seba nie pre deti. S tým rozdielom aby to bolo prijateľné aj pre nich. Držím sa hesla: Spokojná mama – spokojné deti. Aby výlet dopadol na výbornú je dôležité jeho načasovanie. Myslieť na to aby deti boli oddýchnuté a nezabudnúť na to, že aj oni k tomu majú čo povedať aby sme mali všetci radosť zo spoločne stráveného času. Hľadáme vždy spoločnú cestičku aby nám v tom všetkým bolo dobre. Stane sa niekedy, že dohoda nie je možná. Vtedy nastupuje uznanie pocitov.

Starší syn má problém s odchodmi z domu. Jednoducho je z toho nervózny. Opustiť bezpečný priestor domova je pre neho dôvod na nervozitu. Keď je už vonku tak to opadne. Dôležité je však nenechať sa rozhodiť z toho odchodu. Potrebuje trochu času, niekedy sa aj vyplakať ale vtedy stačí s ním len byť a všetko prejde a môžeme zažiť parádny výlet. Beriem to tak, že aj to zdržanie má svoj zmysel . Napriek tomu, že by sa mohlo zdať, že všade chodíme neskoro tak môj poznatok je ten, že vždy sme v správnu chvíľu na správnom mieste a včas.

Ako sa pripraviť na výlet s deťmi na čo netreba zabudnúť?

Naša príprava mám pocit, že je často nekonečná. Súvisí to však najmä s tým, že neodhadneme reálny čas odchodu z domu. Naháňame deti a nakoniec ešte robíme kopec vecí, ktoré s výletom nesúvisia. Čiže najdôležitejšie pri príprave je skutočne venovať pozornosť aktivitám, ktoré s výletom súvisia. Môj muž a ja pred odchodom z domu stihneme fakt urobiť ešte kopec vecí. Potom sa čudujeme, že aj deti majú milión ďalších „povinností“.

Osobne som sa naučila, že deti začnem organizovať k odchodu až vtedy keď ja som skutočne pripravená na odchod. To znamená, že už si len obujem topánky, oblečiem bundu a zoberiem do ruky ruksak. Kým nie som v takomto stave ja tak deti vlastne neveria, že môžeme vyraziť. Používam tu jeden z princípov Nevýchovy popíš a rob. Poviem im čo nás čaká a čo potrebujem aby urobili oni. Ja začnem robiť čo potrebujem a oni sa postupne pridajú. Keď nie môžem im pomôcť pokiaľ to potrebujú. No a nemôžem nikdy zabudnúť na vodu a nejakú mňamku. Prvá požiadavka, ktorá je po nastúpení do auta, že chcú piť a jesť. Pravidelne nemám zo sebou vreckovky. Stále ešte na cesty berieme kopu hračiek, ktoré aj tak ostanú v aute ale dôležité je, že sú zbalené.

image2

Máš popri tom čas aj na seba?

Priznám sa, že pre mňa je veľmi dôležité mať čas pre seba. Na druhú stranu ho veľmi často zanedbávam. Keď už však vo mne všetko vrie tak viem čo to napraví. Dobre sa vyspať a môcť byť chvíľu sama. Myslela som si dlho, že čas pre seba potrebujem nejak efektívne využiť. Nakoniec som prišla na to, že najdôležitejší je pre mňa čas, ktorý môžem stráviť sama, len tak, so svojimi myšlienkami.

Dlho som to nevedela prijať ale teraz najradšej trávim čas so samou sebou skoro ráno keď všetci ešte spia. Potom už cez deň necítim potrebu niekam unikať. Je to čas kedy utriedim myšlienky alebo si môžem zacvičiť bez toho aby po mne niekto liezol. Veľmi dôležitý je pre mňa aj čas strávený s mojim mužom. Elán nie nadarmo spieva, že za všetko môže zanedbaný sex .

Čomu sa venuješ vo voľnom čase?

Je to taká záhadná otázka. Skôr by sa mi hodilo, že čím napĺňam svoj čas? Nerozlišujem čo je voľný čas a čo nie je. Lebo by som mohla odpovedať jednoducho, že voľný čas nemám . Okrem rodiny sa venujem písaniu svojho blogu. V rámci FB skupiny kurzu Výchovy Nevýchovu pôsobím ako Mama Nevýchovy. Ako jeho absolventka som akoby sprievodkyňou pre rodičov čo v kurze napríklad len začínajú. Vďaka tejto skupine som našla mnoho nových priateľstiev po celom Česko-Slovenku.

Túžim však po živých stretnutiach a postupne rozširujem svoj záber aj mimo on-line svet. Preto som začala organizovať Štvrtkové pikniky v záhrade Liptovskej galérie. Je to jeden z mojich najlepších nápadov. Spoznávam skvelých ľudí. Priznám sa, že okruh mojich priateľov sa časom riadne preriedil. Dlhý čas som žila v akomsi vákuu. Tento rok však bol zlomový a teším sa krásnym novým priateľstvám.

Čo si myslíš, že Ti najviac pomáhalo nepodľahnúť na materskej dovolenke frustrácii?

Piaty rok doma bol pre mňa veľmi ťažký. Vtedy som si povedala, že to potrebujem zmeniť hneď. Nie až keď vyrastú deti. Začala som aktívne pristupovať k času, ktorý trávim s deťmi a skutočne zažívame skvelé chvíle. Myslím si, že do slepej uličky som sa dostala aj kvôli tomu, že som nepočúvala vôbec vlastnú intuíciu. Potrebovala som aby vždy niekto súhlasil s tým ako veci robím.

Bolo to dosť náročné, keďže trochu vybočujem z „bežného“ prístupu k deťom. Prestala som počúvať v konečnom dôsledku vlastné potreby. Jedného pekného zimného dňa dal kamarát na FB fotku ako šľape kamsi na Chopok a ako som pod fotku písala, že aj ja pôjdem keď deti vyrastú, zavrela som počítač obliekla deti a vyviezla som sa s nimi na Chopok. Bolo to 13. marca 2014. Vtedy som skutočne pochopila čo potrebujem.

Kde si čerpala inšpiráciu vo výchove?

Prečítala som množstvo kníh a vypočula mnoho príbehov ako vplývala detstvo na celý život človeka. Myslím si, že to je jednoducho neodškriepiteľné. Prišiel ku mne prístup, ktorý podporuje rodičov v partnerskom prístupe nielen k deťom. Vďaka Nevýchove som dokázala urobiť veľkú zmenu a konečne si materstvo užívať. Vybrala som si cestu partnerského prístupu nie striktného budovania hraníc. O to je to ťažšie, že v mojom okolí razím novú cestičku, ktorej mnohí nedôverujú. Zároveň sa mi to pekne dopĺňa už so spomínanou Školou lásky v rodine podľa Jiřinky Prekopovej.

Niekto si môže povedať, že prečo sa neriadim podľa seba? Ide o to, že som vyrastala v určitej rodinnej atmosfére a ja mám pocit, že by som to vo svojej rodine a pre svoje deti a hlavne seba samú potrebovala trochu inak. Keďže som nemala žiadny príklad zo svojho okolia, nechávam sa inšpirovať prístupmi, ktoré sú overené. Je ich mnoho a rodičia pokiaľ tápu, majú na výber. So mnou rezonuje práve toto a postupne si z toho budujem vlastný prístup k životu a som rada keď môžem inšpirovať ďalších ľudí.

image7

Máš nejaký odkaz pre ostatných rodičov?

Rodičovstvo prináša radosti aj starosti a v tej súvislosti by som chcela zdieľať také moje zamyslenie. Každý má takých rodičov akých potrebuje. Jedni takých čo nastavujú hranice, sú tvrdí. Druhí zas takých, ktorí svojim deťom dôverujú a bezpodmienečne ich milujú. Ani v jednom prípade sa nedá povedať, že niekto je lepší alebo horší rodič. Každý je ten najlepší rodič pre „svoje“ dieťa. Hoci niekedy je ťažké uveriť, že práve toto by malo byť pre mňa dobre…

Cez skúsenosti, ktoré máme so svojimi rodičmi sa stávame rodičmi my. A sme pre „naše“ deti práve takí rodičia akých potrebujú. Pokiaľ si myslíme, že nám spôsob výchovy našich rodičov uškodil alebo, že my sami „svojim“ deťom škodíme, je dobré sa na to pozrieť z inej strany. Čo ak sme to tak potrebovali alebo „naše“ deti potrebujú aby sme dokázali urobiť zmenu a prestať opakovať rodinné vzorce? A stať sa tou zmenou pre „naše“ deti a deti „našich“ detí. Prajem všetkým rodičom aby našli spoločnú cestu kde bude dobre aj im aj ich deťom.

Ďakujem za rozhovor.
Ak vás Lenka zaujala, viac jej článkov nájdete na www.lenkahalaslova.sk, www.mojdiar.sk

 

 

Anna Brťková

Tvorím projekt pre ženy. O domácnosti, ktorá nezaberie veľa času. O pohodovom domove. O spokojnej žene.

Môj príbeh nájdete tu >>

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *